Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

HISTÓRIA OBCE

Mláťačka a rajtár

Mláťačka a rajtár

Kurz pečenia zľava: Karaffová; cukrár z Levíc; Hom

Kurz pečenia zľava: Karaffová; cukrár z Levíc; Homoľová

Výroba pomníkov zľava: J. Záborský; H. Homoľová; M

Výroba pomníkov zľava: J. Záborský; H. Homoľová; M. Obertíková; M. Jašeková; J. Wágner; S. Kyseľová; M. Janovická

Výroba pomníkov: J. Wágner

Výroba pomníkov: J. Wágner


 
 
Zhromažďovanie kráv pri obecnej studni: Dianovský

Zhromažďovanie kráv pri obecnej studni: Dianovský a Bačík

bez názvu
Zabíjačka: J. Lavrincz v roku 1968

Zabíjačka: J. Lavrincz v roku 1968

Zabíjačka: Z. Kútna; A. Kútna; J. Lavrincz v roku

Zabíjačka: Z. Kútna; A. Kútna; J. Lavrincz v roku 1968


 
 

 

KRONIKY OBCE

Kronika Brhlovce 2003 - 2008
 Kronika Brhlovce 2003 - 2008.pdf (202.3 kB) (202.3 kB)

 
Kronika Brhlovce 1949 - 2002
 Kronika Brhlovce 1949-2002.pdf (1 MB) (1 MB)

 
Pamätná kniha obce Dolnie Brhlovce písaná od 1934 do 1949
 Pamatna kniha obce Dolnie Brhlovce pisana od 1934.pdf (1.1 MB) (1.1 MB)

 
Pamätná kniha obce Hornie Brhlovce vedená od roku 1934 do 1947
 Pamatna kniha obce Hornie Brhlovce vedena od roku 1934.pdf (1.6 MB) (1.6 MB)

 
Amfora podolskej kultúry Brhlovce
 Amfora podolskej kultury Brhlovce.pdf (4 MB) (4 MB)

 

ARCHITEKTÚRA V OBCI BRHLOVCE

   Z ľudovej architektúry sa v pôvodnom stave zachovalo len niekoľko solitérov. Ľudové stavby v hospodárskych usadlostiach boli rozmiestnené po oboch stranách dvora, orientované pozdĺžnou osou kolmo k ceste. Na jednej strane boli obytné domy, v zadnej časti ktorých bývali aj hospodárske priestory, na druhej strane dvora stáli hospodárske budovy. Sú aj prípady, keď na druhej strane dvora postavili nový obytný dom a starý dom používali ako komoru.

    Dvor bol uzatvorený bránou a bránkou pre peších. Stavby boli murované z kameňa, steny omazané hlinou a vybielené vápnom. Sedlové strechy mali doštené štíty lomené ostreším. Pôdorysné členenie obytného domu bolo dvoj-, troj- a viacdielne, s radením priestorov za sebou v pozdĺžnej osi (izba - pitvor - komora; izba - pitvor - izba - komora a pod.). Vstupným priestorom bol pitvor, z ktorého sa vchádzalo do ostatných miestností. V zadnej oddelenej časti pitvora bola kuchyňa.

   Novším architektonickým prvkom ľudových domov je loggia s kamennými stĺpami, murovaná buď pri celej pozdĺžnej dvorovej stene domu alebo pri jej časti (väčšinou pri zadnej polovici domu). Dnes sú loggie takmer všetky zasklené a slúžia ako verandy. Urbanistická štruktúra osídlenia sa formovala v dolinách, v jednej z nich zvanej Dolina-Šurda, v morfologicky výraznom severnom úbočí je výnimočný sídelný útvar so skalným sídliskom. Je dominantným výrazotvorným prvkom územia nielen ako prírodný, ale aj ako špecifický kultúrny výtvor.

     V súčasnosti je to dedina hromadného sídelného typu, ktorá má prevažne jednostrannú zástavbu uličiek.

ARCHITEKTÚRA NA PRELOME 19. A 20. STOROČIA

     Chudobnejší občania si stavali dommy s jednou izbou, kuchynkou, komôrkou a prípadne mali pristavené aj mastale, bohatší mali 2 izby (jedna v ktorej bývali a druhá bývala pekne zariadená, čistá, v tejto sa odbavovali rodinné slávnosti: krstenie, pytačky a svadobné veselie). Bohatší majitelia mali aj teplé kuchyne na zimu, pre letnejšie obdobie mali na dvore zvlášť postavené letné kuchyne. Otvorené kochy to boli veľmi časté. Takéto kuchyne s kochmi sa nazývali "studenými". Domy bohatších obyvateľov boli opatrené i gangami, v ktorých povala a strecha spočívala na štyroch až piatich kamenných alebo tehlových ozdobných stĺpoch. Podlahy izieb boli vydláždené z cementových štvorcov alebo ozdobných a farebných šesťuholníkov. Podlahy v domovćh chudobnejších rodín bývala len ubitá zem, ktorú gazdiná občas vyrovnávala hlinou. Okná robili po novom už väčšie, bytové pomery sa vo všeobecnosti zlepšovali.

     Zvyk mať v dome dve rodiny s dvoma deťmi už upadol, výnimkou bol zriedkavý prípad, keď si rodičia vzali do domu zaťa, alebo nevestu a títo mali deti a spolu tvorili s rodičmi 2 rodiny. Izby boli obyčajne o rozmere 4 x 5 =20 metrov štvorcových, kuchyne 3 x 4 =12 metrov štvorcových, komôrky miestami stavali aj väčšie, podľa potreby. V niektorom hospodárstve bola maštaľ na dvore zvlášť postavená, ostatné obytné miestnosti bývali pod jednou strechou. Izby boli aj vyššie, vysoké 3 metre, bielené vápnom a maľované.

     V časti obce "v kúte" boli ešte 2 domy s vytesanými izbami do skaly, v ktorých kedysi bývali Kalnyovi, ostatné boli už zavalené. Na takejto izbe boli dvere a 1-2 oblôčky. Daktoré boli z nich aj vlhké, nízke a mohli poskytovať naozaj hrozné bývanie.


Zdroj: Pamätná kniha Hornie Brhlovce písaná od roku 1934,                                      Pamätná kniha Hornie Brhlovce písaná od roku 1934,                                          Urbanisticko-historický výskum územia Brhlovce 2006

Upravila:                                                                                                                          Simona Bohovicová, členka kultúrnej komisie


 

MATERSKÁ ŠKÔLKA

 

... informácie ešte spracúvam...

... ďakujem za pochopenie ...

 

 

VÝSTAVBA MATERSKEJ ŠKÔLKY 1979


 

KULTÚRNY DOM

     Keďže v obci nebolo žiadnej miestnosti, kde by sa mohli prevádzať rôzne kultúrne podujatia a schôdze, ktoré bývali len v škole, Rada MNV hneď po voľbách začala uvažovať o postavení kultúrneho domu. Prvý návrh kde by mal byť postavený kultúrny dom bol za Kristínom (Kováčom) v bani, kde sa vyrábali pomníky. Keďže niektorým funkcionárom pléna MNV sa tento návrh nepáčil, bolo treba uvažovať o ďalšom mieste výstavby. Nakoniec sa uznieslo, že bude postavený na tom mieste, kde stojí teraz. I tento návrh sa stretol s určitými ťažkosťami, nakoľko pozemky boli v súkromnom vlastníctve a mali slúžiť k výstavbe rodinných domov. Je len pochopiteľné, že ľudia ktorým tieto pozemky patrili boli proti tomuto návrhu. Preto sa prikročilo k vyvlastneniu týchto pozemkov a boli prevzaté do užívania MNV. Po týchto počiatočných ťažkostiach sa prikročilo k samotnej výstavbe kultúrneho domu r.1961. Výstavba sa začala v akcii „Z―. Ešte v tomto roku boli brigádnicky postavené základy. Ľudia sa do výstavby pustili s veľkou chuťou, no ich iniciatíva postupne ochabovala a neskoršie museli ľudí do práce priamo prosiť. Po roku, teda keď boli urobené základy, muselo sa so stavbou prestať, nakoľko nebolo stavebné povolenie. Výstavba sa opäť rozbehla po vybavení stavebného povolenia v r.1964. Murárske práce prevádzali tunajší murári. Výstavba opäť pokračovala slimačím tempom nakoľko nebol dostatok materiálu. Výstavbu kultúrneho domu nakoniec prevzal Okresný stavebný podnik (OSP) v Leviciach so sídlom v Šahách, ktorý túto stavbu dokončil v roku 1967.


Kolaudácia

        Vo februári r.1967 bola prevedená kolaudácia tejto stavby pričom boli zistené značné nedostatky, napr. neboli dokončené miestnosti na javisku. Po prevedení kolaudácie bola tradičná hostina s hudbou. Boli pozvaní všetci tí, ktorí mali na výstavbe kultúrneho domu najväčší podiel. Hlavný referát pri tejto príležitosti predniesol poslanec MNV s. Ján Záborský, ktorý zhodnotil priebeh celej výstavby a vyzdvihol ochotu občanov pri výstavbe.

Úžitkovosť

         Miestny kultúrny dom je postavený na ploche 743 m² a má tieto miestnosti:
Kultúrna miestnosť s javiskom a obliekárňami. Táto miestnosť je pre 300 sediacich divákov. Na prízemí sú dve miestnosti, ktoré slúžia ako kancelária, zasadacia miestnosť, kuchyňa, kde sa pripravujú jedlá z príležitosti svadieb a kedysi tu bola aj materská škola. Okrem toho sú na prízemí záchody.
Na poschodí je 5 miestností a to knižnica, čitáreň, sklad Civilnej obrany (CO), archív a dva sklady.

Využitie kultúrneho domu

      Prvým vážnejším krstom novopostavený kultúrny dom prešiel dňa 11.marca 1967, kedy do našej obce zavítal Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) z Bratislavy, ktorý robil vystúpenia v našom okrese v rámci prípravy na svetovú výstavu v Montreali v Kanade. Súbor mal vo svojom repertoári ľudové piesne a tance, ktoré umeleckým spôsobom predviedol nášmu divákovi. Po skončení tohto vystúpenia boli členovia súboru pohostení s príslovečnou slovenskou dobrosrdečnosťou.


Zdroj: Obecná kronika písaná od roku 1949 do roku 2002

Upravila:                                                                                                                          Simona Bohovicová, členka kultúrnej komisie


 
Pridáte sa k nám na výlet do Bojníc
 
 
10

 
 
0

 
 
0

 
Páči sa Vám naša nová stránka?
 
 
97

 
 
 
1

 
 
 
1

 

dnes je: 29.5.2017

meniny má: Vilma

webygroup
ÚvodÚvodná stránka